Poviedka
Moje uvedenie do spoločnosti;
Niekedy sa vám určite stalo, že ste si poklepkali po čele a pýtali sa sami seba, či je tento svet normálny alebo ste sa snáď vy sami zbláznili. Za posledných pár dní som takto uvažovala viac krát. Blíži sa deň môjho uvedenia do spoločnosti medzi ostatné povrchné paničky, ktorých náplňou dňa je neustále ohováranie. Nechystám sa konvertovať na takýto spôsob správania. Nikdy ma naozaj netrápilo, kto má akú či neviem akú čipku a koľko stála. Robím si svoje, čítam knihy a prechádzam sa v prírode. Chýbajú už len dva dni a ja akosi šípim, že celé to divadlo nedopadne dobre. Práve sa s rodičmi chystám na návštevu k známym, ktorých deti sú neskutočne drzé a rozmaznané. Myslia si, že môžu všetko a každý trest ich minie
(v podstate je to tak, že ich naozaj minie).
Nastúpili sme do koča a odviezli sa k nim. Pani Rose nás privítala ako vždy s kritickým pohľadom, ktorým najmä mňa hodnotila. Usadila nás v salóniku a poslala po svojich dvoch najdrahších synčekov. Pricupitali ako nevinné ovečky a na moje veľké nešťastie jedného z nich posadila vedľa mňa. Hodnú chvíľu na mňa civel, až som to nevydržala a zasipela na neho:
- Čo pozeráš?!
- Nič...ibaže si strašne vráskavá a máš rozšírené póry! – odpovedal malý sopliak.
- Čože? A ty čo si? Dermatológ?
- Áno! – vystatoval sa povýšenecky. Keby mal na to právo, tak nič nepoviem. Tie decká dlho nedostali po zadku.
- No, si asi natoľko dermatológ ako som ja pápež, môj milý. A vôbec, počkaj kým dôjde puberta. To sa budeš inak tváriť. – dodala som a tým to pre mňa haslo. Vydržal byť ticho päť minút a zase sa na mňa obrátil.
- Máš Avon lady?
- Nie, nemám.
- Aha, tak to by si si ju mala čo najskôr zadovážiť, nedá sa na teba pozerať.
V tej chvíli som sa neudržala a vyliala som mu do lona šálku čaju, ktorú som po celý ten čas zvierala v rukách. Nepopieram, že sa mi vtedy uľavilo. Malý fagan zvrieskol a so slzami v očiach vybehol z miestnosti. Pani Rose skoro spadla zo stoličky a moja matka tiež. Chvíľu na mňa len tak bez slova civeli, potom matka vstala, stále mlčiac. Zdrapila ma za rukáv a už sme boli na ceste domov. Zvyšok večera som počúvala len samé výčitky. Viem, konala som neuvážene a unáhlene, ale naozaj ma ten malý diabol neskutočne nahneval. Veď kam tento svet speje s takými drzými faganmi? To tu teda bude vyzerať.
Nastal môj deň D. Matka sa so mnou od nedávneho incidentu u pani Rose nerozpráva. Celkom ju aj chápem, nemala som niečo také vyviesť. No nech už je ako chce, len nech to mám dnes večer čo najrýchlejšie za sebou. Uvádzacie ceremónie každý rok usporadúva gróf Carlylle, najbohatší muž v našom kraji. Vychystali sme sa a sme na ceste na grófovo panstvo. Viem, že tam budú prítomné aj moje dve najlepšie priateľky a ešte jeden človek, pred ktorým by som chcela vyzerať čo najdokonalejšie. No stále mám pri ňom pocit akoby som bola niečím poškvrnená...nehodná jeho priazne. Často ma len tak z diaľky pozoruje na mojich poobedných prechádzkach, ale nepridá sa ku mne. Aj na každom plese ma stále len premeriava od hlavy po päty. Skutočne neviem, čo si o mne myslí...
Po príchode do sály ma matka ťahala od jednej paničky k druhej a vychvaľovala sa, aká som ja dobrá a úctyhodná dcéra (aj keď v hĺbke duše si určite myslela presný opak). Paničky sa len usmievali od ucha k uchu a ja s nimi. Pomaly som dostávala kŕč do čeľuste. Nie som totiž natoľko vycvičená v neúprimnom uškŕňaní sa ako ony. Bolo to príšerné, cítila som sa ako tovar vo vitrínke. Jonathan (moja tajná láska) sa stále nezjavoval, no snažila som sa nedávať pocity sklamania najavo. Našťastie za mnou prišla Evangelina, jedna z mojich priateliek.
- Ahoj Anna, vyzeráš nejak nešťastne, čo sa deje?
- Ahoj, Lyn...veď ty predsa vieš, Jonathan tu ešte nie je. Snáď príde...
- Neboj sa, podľa mňa iste áno.
- Hádam sa za tie dva dni neroznieslo, čo som urobila u pani Rose. Môže to vyzerať zle v očiach klebetníc a vieš ako to tu chodí, bude sa to so mnou viesť polovicu života. A možno mi to poškodí aj v Jonathanových očiach.
- Nie, moja milá. O tom pochybujem. Dopočula som sa totiž, že on je v srdci rebelom, hoci navonok sa tvári ako poslušný synček. A o paničky sa netráp, čoskoro príde niečo iné o čom budú môcť klebetiť.
- Odkiaľ to vieš, že je Jonathan taký?
- Od jeho sestry!
- Ty sa poznáš s jeho sestrou?
- Zoznámili nás len pár dní pred plesom. Ale nejako sa mi podarilo zaviesť reč na jej brata a presne to mi povedala.
Vtom som stuhla. Vo dverách sa objavila Jonathanova vysoká urastená postava.
No skôr ako stihol spraviť čo len krok do sály, pristúpil k nemu fagan pani Rose. Nemohla som počuť, čo mu rozpráva, no mala som obavu, že to bude niečo nemilé, ako napríklad môj čajový incident...ten malý totiž vie, (ťažko povedať odkiaľ), že sa mi Jonathan páči...asi to musel niekde začuť. Ak mu to aj drobec oznámil, jeho poslucháč sa len usmial a pohladil ho po vlasoch. Následne zdvihol hlavu a zbadal ako na neho pozerám. Šibalsky žmurkol. Začervenala som sa ako rak. Prešiel pomedzi všetkých prítomných až ku nám. Evangelina sa radšej vzdialila a nechala ma s ním samu. Aj napriek informácii o jeho rebelskej povahe som si nebola na čistom ako zareaguje. Len ma pozdravil a na moje veľké prekvapenie sa začal smiať, až sa za brucho chytal. Keď sa konečne spamätal, povedal:
Slečna Anna, keby mi toto malý Harry nebol povedal, asi by som si stále myslel, že aj vy ste taká poddajná ako väčšina dievčat...postupne by ste sa premenili na jednu z týchto klebetníc a ohováračiek. Asi viete, že som vás dlhý čas pozoroval a ospravedlňujem sa za také správanie...ibaže ste sa mi zapáčili a nebol som si jednoducho istý vašou povahou. Potreboval som sa presvedčiť na sto percent. Až doteraz som bol na po chybách, no vďaka Harrymu už viem, že ste taká akou som si želal, aby ste boli. Smiem prosiť o tanec?
Boli to tie najkrajšie slová v mojom živote. Dokonca som mala nutkanie chytiť to drzé decko a zo srdca sa mu poďakovať!
Komentáre